Petríková, Lucia2025-11-212025-11-212025978-80-261-1322-5978-80-261-1323-2https://doi.org/10.24132/ZCU.NADEJE.2024.436-442https://repo.umb.sk/handle/123456789/974In: Naděje právní vědy 2024 : právní věda v praxi / rec. Michal Dittrich, Kateřina Heřmanová ... [et al.]. 1. vyd. Plzeň : Západočeská univerzita v Plzni, 2025. ISBN 978-80-261-1322-5. S. 436-442.Opt-out predstavuje individuálne a dobrovoľné predĺženie týždenného pracovného času. Ide výlučne o individuálnu dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorou zamestnanec dobrovoľne súhlasí s prekročením maximálneho týždenného pracovného času tak, ako ho ustanovuje smernica 2003/88/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času v čl. 6 (opt-out). K systému opt-out má negatívne stanovisko Európsky parlament. Členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ“) môžu vo svojom zákonodarstve zakotviť možnosť neuplatňovať čl. 6 smernice o maximálnom pracovnom týždni, ak sa na tom individuálne dohodne zamestnávateľ so zamestnancom za predpokladu, že bude dodržaná ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov. V prípade zakotvenia takejto možnosti individuálneho prekročenia týždenného pracovného času smernica vyžaduje splnenie ďalších kumulatívne vyjadrených podmienok zakotvených v čl. 22 ods. 1 smernice.sk© vydavateľinfo:eu-repo/semantics/openAccesspracovný časprincíp opt-outzamestnanciemployeeszamestnávateliaemployersArticle