Prehliadanie podľa Autor "Dulovics, Denis"

Teraz sa zobrazuje 1 - 2 z 2
  • Obrázok miniatúry
    Položka
    Autonomy in the digital age - a Kantian perspective on artificial intelligence
    (Filozofický ústav SAV : Bratislava, 2025) Dulovics, Denis
    This paper deals with the impact of artificial intelligence on individual autonomy in the context of Kant's ethics. At a time when individual decisions are increasingly influenced – even shaped – by algorithmic recommendations and predictive models, the question arises as to what extent humans can retain their autonomy. Shaped by a digital environment that is formed by a network of algorithms, individuals are gradually ceasing to be active creators of their own decisions. Instead, they are increasingly exposed to the influence of opinions and recommendations conveyed to them by impersonal systems. This problem is exacerbated by the fact that technologies influencing decision-making and autonomy are designed with the intention of shaping user behavior. This situation may result in a weakening of moral responsibility and a reduction in freedom. Nevertheless, we argue that autonomy can be preserved, provided that individuals retain the ability to critically reflect on the outputs of artificial intelligence (as well as other technologies) and accept them only if they are consistent with rationally justified moral judgments. In the digital age, it is therefore particularly important to develop the capacity for critical reflection and rational judgment, which Kant considered the basis of moral autonomy. Without them, freedom risks losing its essential content.
  • Obrázok miniatúry
    Položka
    Obraz postsovietskej spoločnosti v mnohohlasnom literárnom spomínaní
    (Študentská historická spoločnosť pri Katedre histórie FF UMB v Banskej Bystrici, 2024) Dulovics, Denis
    Text analyzuje obraz postsovietskej spoločnosti na základe knihy Svetlany Alexijevič Časy zo second handu, ktorá prostredníctvom mnohovrstevných výpovedí zachytáva prechod od sovietskej k postsovietskej identite. Text sa zameriava na premeny kultúrnej a komunikačnej pamäti, ich vzájomné ovplyvňovanie a úlohu pri formovaní kolektívnej identity po rozpade Sovietskeho zväzu. Vychádza z predpokladu, že pamäť nie je statická, ale rekonštruovaná v závislosti od aktuálnych spoločenských rámcov. Analýza poukazuje na rozdielne prežitky a emócie jednotlivcov, ktoré sa pohybujú od nostalgie po sklamanie a hnev, pričom spoločným menovateľom je dezorientácia a strata oporných bodov. Špecifická naratívna metóda Alexijevič umožňuje odhaliť kontradikcie v individuálnych spomienkach a zároveň vytvoriť mozaiku kolektívnej skúsenosti, čím sa otvára priestor pre diskusiu o limitoch a možnostiach historického poznania postsovietskeho človeka.