02 Editované knihy
Trvalé URI pre túto kolekciu
Prehliadať
Posledné príspevky
Položka Digital and green transformation in the context of households, markets, and public policies(Politechnika Warszawska : Płock, 2025) Piekut, Marlena (ed.); Knapková, Miroslava (ed.)The 21st century is characterized by two fundamental and mutually reinforcing transitions: the digital transformation and the green transformation. Both processes redefine the way households function, markets evolve, and public policies are designed and implemented. This monograph brings together theoretical reflections and empirical research conducted in different countries to explore how these transformations manifest across various levels of socio-economic life. The volume is divided into three interrelated parts, reflecting a logical progression from the micro-level of households, through meso-level market structures, to macro-level public policies. Part I – Households in the era of digital transformation examines how digitalization affects everyday life, consumption, and social practices. Contributions address, among others, the use and non-use of smart technologies in Slovak households, the role of the digital economy in shaping household sectors in Ukraine, differences in internet access across European households, and the level of household digitalization in Poland and Lithuania. This section highlights not only the opportunities brought by digital tools but also the challenges related to inequality, adaptation of displaced persons, and cultural or generational factors that shape technology adoption. Part II – Digital economy and transforming markets moves the perspective to enterprises and industries. Here, the focus lies on the potential of digital marketing for small-scale agripreneurs in Nigeria, creative strategies in the gastronomy sector, and the digitalization of SMEs in their interactions with larger business entities. This part underlines the disruptive potential of digital tools for competitiveness, innovation, and cooperation, while also revealing persistent barriers linked to resources, skills, and structural dependencies. Part III – Public policies towards green and digital transformation addresses the macro dimension, emphasizing how governments and central banks integrate environmental and behavioral aspects into economic management. Studies on green fiscal policy and green central banking illustrate the interplay between digital transition and ecological sustainability, showing that the transformation is not only technological but also systemic and institutional. Taken together, the contributions provide a multidimensional picture of digital and green transformation. The household perspective reveals inequalities in access and adaptation, the market perspective demonstrates opportunities for entrepreneurship and innovation, while the public policy perspective situates these changes within the broader framework of sustainable development and resilience. The main conclusion that emerges from this volume is that digital and green transitions are deeply intertwined and must be analyzed jointly. Digitalization can enhance energy efficiency, promote sustainable consumption, and strengthen social inclusion, yet it may also deepen inequalities if not accompanied by appropriate policies. Similarly, green transition policies must increasingly rely on digital tools to monitor, manage, and incentivize behavioral change. This monograph aims to contribute to academic debate by combining empirical evidence from different national and regional contexts, offering comparative insights, and emphasizing the need for interdisciplinary approaches. It is addressed to researchers, policymakers, and practitioners who are interested in the dynamic interplay between digitalization, sustainability, and socio-economic development.Položka Od smart (rozumného) vládnutia k otvorenému vládnutiu v miestnej samospráve(Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2025) Vitálišová, Katarína; Vaňová, Anna; Martinkovičová, Miriam; Rojíková, Darina; Reháková, Mária; Borseková, Kamila; Sýkorová, Katarína; Laco, PeterCieľom vedeckej knihy je preskúmať prepojenie princípov smart a otvoreného vládnutia, preskúmať možnosti ich implementácie v podmienkach slovenských samospráv a predstaviť model optimálnej otvorenej samosprávy reflektujúci požiadavky digitálnej doby. V rámci realizovaného empirického výskumu sme sa zamerali na preskúmanie prístupu okresných miest Slovenskej republiky k budovaniu otvorenosti a miery implementácie princípov otvorenosti v praxi prostredníctvom nástrojov a metód, ktoré v sebe integrujú prvky inteligentného vládnutia. Na základe výsledkov výskumu v konfrontácii s teoretickými východiskami publikácia predstavuje model optimálnej otvorenej samosprávy s vymedzením jej špecifík a nástrojov v digitálnej dobe. Dopĺňa ho o príklady dobrej praxe, ktoré môžu slúžiť ako inšpirácia pre slovenské mestá, ak majú ambíciu napredovať v otvorenom a inteligentom spravovaní svojho mesta, a taktiež formuluje praktické odporúčania pre zavádzanie otvoreného vládnutia v miestnych samosprávach.Položka Rozvoj obcí na Slovensku z hľadiska spotrebiteľských príležitostí v postkrízovom prostredí(Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2025) Cole, David Austin; Murray Svidroňová, Mária; Kožiak, Radoslav; Strnádová, Petra; Gubalová, Jolana; Holíková, JankaPublikácia Rozvoj obcí na Slovensku z hľadiska spotrebiteľských príležitostí v postkrízovom prostredí (2025) od autorského kolektívu David Cole, Mária Murray Svidroňová, Radoslav Kožiak, Petra Strnádová, Jolana Gubalová a Janka Holíková reaguje na zmeny v spoločnosti, ktoré viedli k predefinovaniu tradičného vzťahu medzi mestom a vidiekom. Kniha spochybňuje predpoklad neobmedzenej urbanizácie ako jediného smeru rozvoja a namiesto toho obracia pozornosť na potenciál prímestských a priľahlých území, tzv. dochádzkových zón, ktoré sa stávajú dôležitou alternatívou bývania k tradičným panelovým sídliskám v strednej a východnej Európe. Hlavným cieľom práce je poskytnúť tvorcom politík dátami podložené podklady na efektívne územné plánovanie. Využíva pritom rozsiahlu a inovatívnu analýzu údajov zo Sociálnej poisťovne za roky 2011 až 2022 a sčítania obyvateľov, čím komplexne mapuje kľúčové výzvy v demografii, dochádzaní do práce a regionálnom rozvoji na Slovensku. Pridaná hodnota publikácie spočíva v inovatívnom využití rozsiahlych dát, v integrácii objektívnych socio-ekonomických ukazovateľov so subjektívnymi očakávaniami mladých ľudí a v návrhu praktických odporúčaní pre rozvoj mestských zázemí. Kniha je cenným zdrojom pre akademickú obec, tvorcov politík a širokú verejnosť, ktorá sa zaoberá riadením miestneho a regionálneho rozvoja v postkrízovom prostredí.Položka Biosférické rezervácie na Slovensku : Ako ďalej?(Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2025) Katarína Vitálišová (ed.); Veronika Piscová (ed.); Vladimíra Fabriciusová (ed.)Editovaná vedecká kniha predstavuje súhrnnú prezentáciu výstupov výskumu v rámci implementovaného projektu APVV-20-0108 Implementácia Agendy 2030 prostredníctvom biosférických rezervácií. Kniha je monotematicky orientovaná na problematiku biosférických rezervácií a pristupuje k nej z rôznych uhlov pohľadu. Zameriava na biosférické rezervácie na Slovensku a svojím obsahom sa snaží poukázať na možnosti, ako ďalej napredovať v budovaní biosférických rezervácií z pohľadu legislatívneho ukotvenia, strategického riadenia a plánovania, financovania a marketingu. Zároveň poukazuje na opodstatnenosť existencie biosférických rezervácií ako dôležitého subjektu prospievajúceho k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 a priamo implementujúceho koncept občianskej vedy, čo vedie k výraznejšiemu stotožneniu sa s jedinečnosťou územia biosférickej rezervácie. Publikácia tak ponúka komplexný pohľad na úlohu biosférických rezervácií v ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva a v podpore udržateľného a participatívneho rozvoja v kontexte cieľov Agendy 2030. Vedecká kniha sa skladá z jedenástich kapitol. Vedecká kniha komplexne pokrýva problematiku biosférických rezervácií, poukazuje na súčasné výzvy, ktoré ďalej budú formovať budúcnosť biosférických rezervácií v zahraničí i na Slovensku, pričom zdôrazňuje potrebu inovatívnych prístupov a aktívneho zapojenia spoločnosti do udržateľných rozvojových aktivít podporených mnohými dobrými príkladmi z praxe, čo zároveň prispieva k vedeckej a odbornej hodnote publikácie a posúva poznanie v danej oblasti.