06 Príspevky v zborníkoch

Trvalé URI pre túto kolekciu

hdl:123456789/80

Prehliadať

Teraz sa zobrazuje 1 - 20 z 42

Použitie výpovedí svedkov získaných v neprítomnosti obvineného v kontexte práva na obhajobu: analýza rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie C-348/21 (HYA a i.)
(Trnavská univerzita v Trnave, 2025) Bilasová, Bianka
The contribution examines the interpretation of Article 8(1) of Directive (EU) 2016/343 of the European Parliament and of the Council in conjunction with Articles 47(2) and 48(2) of the Charter of Fundamental Rights of the European Union, as provided by the Court of Justice of the European Union in its judgment in Case C-348/21 – Criminal proceedings against HYA and Others. The judgment addresses the scope of the accused person’s right to be present at trial, including the right to examine or have examined prosecution witnesses, and sets out the conditions under which the statement of an absent witness may be admitted as evidence in criminal proceedings without violating the principle of a fair trial. The paper consists of three parts: an introduction, an overview of the relevant legal framework, and an analytical section focusing on the examination of the selected judgment. In the conclusion, the author highlights the key findings and outlines the possible direction of future developments concerning the harmonisation of procedural rights in criminal proceedings within the European Union.
Väzba ako zaisťovací inštitút v kontexte vybraných medzinárodných dokumentov a vnútroštátnej právnej úpravy
(Trnavská univerzita v Trnave, 2025) Lacyková, Kristína
Custody is very important institute in criminal proceedings area because of its relevant place not only in national but also in international legal regulation. It is also important to mention relevant legal documents which deal with this topic. I have decided to advert to chosen elementary international legal documents which are important in procedure and decision area of bodies which make decisions related to custody and also the other bodies which include the right to public and personal security and freedom because they play an important role within the frame of custodial arrest.
Forenznopsychologické posudzovanie výpovede splupracujúcej osoby
(Trnavská univerzita v Trnave, 2025) Bejdová, Zuzana
One of the practical applications of psychological knowledge in the field of criminal law and criminology is the psychological examination and assessment of the testimony of a cooperating person. In this paper, I will introduce the fundamental concepts utilized in forensic psychology and outline the practical applications of its knowledge on deception in the assessment of the specific testimony of a cooperating individual. I will highlight the fundamental questions that arise in connection with the testimony through the application of psychological scientific disciplines.
Likvidácia právnických osôb v navrhovanej úprave nového Občianskeho zákonníka
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2026) Gandžalová, Daniela; Ďurana, Marian; Némethová, Monika
Príspevok je zameraný na kritickú analýzu a hodnotenie navrhovanej právnej úpravy procesu likvidácie a dodatočnej likvidácie právnických osôb, ktorá je súčasťou legislatívneho zámeru nového Občianskeho zákonníka. Táto je autormi komparovaná s platnou právnou úpravou obchodného zákonníka. Cieľom príspevku je zhodnotenie navrhovaných zmien a formulácia záverov de lege ferenda.
Kodifikácia nového Občianskeho zákonníka a jej prejav v dedičskom práve
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2026) Dolíhalová, Miroslava; Takáč, Juraj
Príspevok sa primárne zameriava na analýzu a komparáciu inštitútu dedičskej zmluvy v podmienkach platného Občianskeho zákonníka a v návrhu nového Občianskeho zákonníka vrátane primárnej komparácie s českou právnou úpravou. Popri tomto dominantnom motíve príspevok poukazuje aj na ďalšie a súvisiace významné zmeny navrhovanej (re) kodifikácie v dedičskom práve. Cieľom príspevku je identifikovať a zhodnotiť kľúčové rozdiely medzi platnou a navrhovanou úpravou vybraných inštitútov dedičského práva a poukázať na ich význam pre modernizáciu slovenského súkromného práva.
Darovanie s účelovým určením de lege lata a de lege ferenda
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2026) Dolíhalová, Miroslava; Bilas Ševčiková, Andrea
Príspevok sa zaoberá inštitútom darovania s účelovým určením v slovenskom občianskom práve v rovine de lege lata a de lege ferenda. Cieľom príspevku je analyzovať právnu povahu účelového určenia daru a jeho súlad so základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pozornosť sa venuje najmä otázke, či dojednanie účelu daru nenarúša bezodplatnosť darovania a aké právne následky vyplývajú z jeho porušenia. Autori poukazujú na to, že účelové určenie predstavuje prípustné vedľajšie zmluvné dojednanie vyplývajúce zo zásady zmluvnej autonómie strán. Analýza je doplnená rozborom aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá významne prispela k výkladu tohto právneho inštitútu.
Osobitosti oddlženia maloletých osôb a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2026) Dzimko, Jakub
Príspevok sa zaoberá osobitosťami oddlženia maloletých a osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Autor vychádza z premisy, že hoci platná právna úprava de lege lata umožňuje, aby subjektom oddlženia bola aj fyzická osoba bez plnej spôsobilosti na právne úkony, tento inštitút je koncepčne založený na predpoklade právnej a ekonomickej autonómie dlžníka, ktorú maloletí a osoby s obmedzenou spôsobilosťou spravidla nespĺňajú. Pozornosť sa sústreďuje najmä na procesné postavenie týchto dlžníkov, ako aj na riziká vyplývajúce z kolízie záujmov zákonných zástupcov alebo opatrovníkov. Osobitná pozornosť je venovaná aplikácii princípu najlepšieho záujmu dieťaťa a testu proporcionality pri rozhodovaní súdu o schválení právnych úkonov smerujúcich k oddlženiu. Príspevok poukazuje aj na problematiku posudzovania poctivého zámeru dlžníka v prípadoch, keď rozhodujúce úkony vykonávajú iné osoby než samotný dlžník, a na otázku imputácie ich konania maloletému alebo osobe s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. V závere autor konštatuje, že oddlženie týchto osôb predstavuje v slovenskom insolvenčnom práve normatívne vákuum, ktoré si vyžaduje systematickú reflexiu a zavedenie osobitných ochranných mechanizmov.
Riziká pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru
(Univerzita Karlova v Praze, Právnická fakulta, 2025) Švec, Marek; Olšovská, Andrea
Od science-fiction R.U.R. po trestnoprávne aspekty AI (umelej inteligencie)
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2025) Ivor, Jaroslav
Príspevok predstavuje najvýznamnejšie míľniky vo vývoji umelej inteligencie. Okrem stručnej analýzy európskej legislatívy vo forme Nariadenia EÚ o AI sa zamýšľa o jej trestnoprávnych aspektoch a načrtáva možné modely trestnoprávnej zodpovednosti. The article presents the most significant pitfalls in the development of artificial intelligence. In addition to a brief analysis of European legislation in the form of the EU AI Regulation, it reflects on its criminal aspects and outlines possible models of criminal liability.
Legal aspects of market substitutes for unpaid domestic work: an assessment of their suitability for households
(Evropská výzkumná univerzita : Ostrava, 2025) Slivka Bedlovičová, Jana; Dzimko, Jakub
The submitted paper explores the legal implications of using market-based substitutes for unpaid labor traditionally performed by household members, focusing on tasks such as childcare, household management, and elder care. The study aims to assess whether paid alternatives—such as caregiving and cleaning services—offer households advantages in terms of financial cost, administrative complexity, time efficiency, service accessibility, and legal certainty. The methodology applies abstraction and analytical approaches to identify key legal features and relationships relevant to replacing unpaid household labor. A comparative method is used to examine different regulatory frameworks and contractual models, while normative (de lege ferenda) analysis evaluates the adequacy of existing laws and suggests potential reforms. The paper also weighs the benefits and drawbacks of various substitution models, considering the unique circumstances of individual households. Particular attention is paid to the legal status of service providers, the nature of contractual relationships, and the overarching regulatory environment. The findings suggest that while informal engagement with service providers carries greater legal risk, it remains the most advantageous option overall. In contrast, establishing a formal employment relationship tends to be the least favorable in terms of legal, administrative, and financial burdens.
Zverenecký fond ako potenciálny nástroj ochrany majetku podnikateľa v procese reorganizácie
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2025) Dzimko, Jakub
Slovenská právna úprava v súčasnosti nepozná jednotnú systematickú úpravu správy cudzieho majetku, nakoľko jej prvky sú rozptýlené vo väčšom počte právnych predpisov, pričom absentuje komplexný civilnoprávny rámec na spôsob českej „správy cizího majetku“ obsiahnutej v českom Občianskom zákonníku. Súčasne slovenská právna úprava nepozná inštitút zvereneckého fondu ako oddelenej majetkovej podstaty bez právnej subjektivity. Článok analyzuje potenciálnu využiteľnosť zvereneckého fondu (trust‑like inštitútu) ako nástroja ochrany a stabilizácie majetku podnikateľa počas reorganizácie podnikateľa. Slovak law currently does not recognise a uniform, systematic legal regulation of the administration of another’s assets, as its elements are scattered across numerous legal regulations, and there is no comprehensive civil law framework like the Czech " administration of another’s assets" in the Czech Civil Code. At the same time, Slovak law does not recognise a trust fund as a separate asset base without legal personality. The article analyses the potential usefulness of a trust fund (a trust-like institution) as a tool for protecting and stabilising an entrepreneur's assets during the entrepreneur's reorganisation.
Elektronizácia trestného konania v kontexte digitalizácie a umelej inteligencie znaleckej činnosti v trestnom konaní
(Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2025) Klátik, Jaroslav; Vaško, Adrián; Michalko, Jozef
Príspevok pod názvom Elektronizácia trestného konania v kontexte digitalizácie a umelej inteligencie znaleckej činnosti v trestnom konaní sa zaoberá problematikou elektronizácie trestného konania najmä v súvislosti so zavedením digitalizácie, elektronizácie a umelej inteligencie do procesu výberu znalca a znaleckej činnosti v trestnom konaní The paper entitled Electronification of criminal proceedings in the context of digitisation and artificial inteligence of expertise in criminal proceedings deals with the issue of electronification of criminal proceedings, particularly in the relation to the introduction of digitisation, electronification and artificial intelligence into the process of expert selection and selection od the expert activity in criminal proceedings.
The trust fund as an instrument of asset management and its prospects in the legal order of the Slovak Republic
(Vysoká škola ekonomická v Praze, 2025) Dzimko, Jakub
The paper focuses on the analysis of the fiduciary fund as a specific form of asset management. It draws on foreign legal frameworks (in particular Czech and French law, as well as the Anglo-Saxon trust), where this institute is already recognised and applied. It assesses the possibilities of its incorporation into the Slovak legal order, considering the historical development of the legal environment in Slovakia. This paper employs a functional-comparative approach to evaluate the feasibility of introducing a fiduciary fund into Slovak law. The research question is whether such an institution can enhance legal certainty and asset protection without undermining the unitary concept of ownership. The aim is to evaluate the extent to which the introduction of the fiduciary fund can strengthen the flexibility of asset management, enhance the protection of beneficiaries' interests, and provide both businesses and private individuals with a new instrument of legal certainty. Particular attention is paid to issues concerning the commercial law character of the fiduciary fund, its potential overlaps and conflicts with existing legal institutions, and the possible risks of abuse. The paper also seeks to formulate de lege ferenda proposals concerning the prospects of introducing the fiduciary fund in Slovakia.
Otázka zdaňovania a vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti v prípade právom reprobovaného konania daňovníka
(Wolters Kluwer ČR : Praha, 2024) Úradník, Michal
Na podklade historicko-právnej analýzy budú skúmané inštitúty zdaňovania a právom reprobovaného konania nezaplatenia či neodvedenia dane, a to vo vzájomnej komparácii, so zámerom dedukcie zrozumiteľných záverov. Cieľom je poukázať na niekoľko otázok, ako napríklad na poškodzovanie finančných záujmov štátu či akceptovanie zásahu do zásady dvojitého potrestania. V aplikačnej praxi je pomerne obvyklé, keď za rovnaké porušenie daňových právnych noriem bude osoba potrestaná dvakrát, a to napríklad v daňovom konaní a v trestnom konaní. Za východiskový sa v tejto oblasti vyprofiloval rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci A a B proti Nórsku, sťažnosti č. 24130/11 a 29758/11 z 15. novembra 2016, ktorý pripustil súbežné vedenie administratívneho konania za správny delikt (konanie o uložení daňovej sankcie) a aj trestného konania, ak je medzi nimi dostatočná vecná a časová súvislosť, bez toho, aby došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Označený rozsudok je však viac citovaný2 ako náležite čítaný a používaný v korelácii s inými zásadami, napríklad so zásadami kontradiktórnosti konania či legitímneho očakávania. V kontexte porušenia daňových predpisov vstupuje do popredia aj otázka posudzovania náhrady škody. Majetkové nároky štátu, vyplývajúce z predpisov o jednotlivých druhoch daní, majú administratívnoprávnu povahu a rozhodnutia o nich podliehajú prieskumu správneho súdu podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom znení. Je však potrebné akcentovať, že tieto nároky až donedávna neboli nárokom na náhradu škody uplatňovanom v tzv. adhéznom konaní podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v platnom znení. Tým sa odôvodňuje záver právnej reality a aj tohto článku, keď ani dvojité potrestanie často neviedlo k odvedeniu „spornej“ výšky dane, čím dochádzalo, resp. dochádza k zníženiu príjmu štátu – in abstracto – a tým aj k porušeniu jeho fiškálnych záujmov.
Právne aspekty modelu opt-out v pracovnom práve
(Západočeská univerzita v Plzni, 2025) Petríková, Lucia
Opt-out predstavuje individuálne a dobrovoľné predĺženie týždenného pracovného času. Ide výlučne o individuálnu dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorou zamestnanec dobrovoľne súhlasí s prekročením maximálneho týždenného pracovného času tak, ako ho ustanovuje smernica 2003/88/ES o určitých aspektoch organizácie pracovného času v čl. 6 (opt-out). K systému opt-out má negatívne stanovisko Európsky parlament. Členské štáty Európskej únie (ďalej len „EÚ“) môžu vo svojom zákonodarstve zakotviť možnosť neuplatňovať čl. 6 smernice o maximálnom pracovnom týždni, ak sa na tom individuálne dohodne zamestnávateľ so zamestnancom za predpokladu, že bude dodržaná ochrana bezpečnosti a zdravia zamestnancov. V prípade zakotvenia takejto možnosti individuálneho prekročenia týždenného pracovného času smernica vyžaduje splnenie ďalších kumulatívne vyjadrených podmienok zakotvených v čl. 22 ods. 1 smernice.
Rozpočtové hospodárenie územnej samosprávy v kontexte vybraných aspektov
(Západočeská univerzita v Plzni, 2025) Ondrová, Júlia; Úradník, Michal
Územná samospráva predstavuje nezastupiteľný inštitút, ktorého postavenie je upravené nielen v ústavnej, ale aj podústavnej právnej úprave. Tomu zodpovedá aj teoretická rozprava, keď niektorí autori vedú polemiku o vnímaní územnej samosprávy ako štvrtej moci v štáte. Vo vzťahu k uvedenému je možné stotožniť sa s názorom, že v prípade, ak sa bude pri horizontálnom členení moci v štáte uvažovať aj o štvrtej moci, tou môže byť územná či regionálna samospráva alebo obe spoločne, a to za predpokladu, že bude pozostávať z volených zástupcov, čo sa čiastočne napĺňa už v rámci orgánov obcí a vyšších územných celkov. Zároveň, obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku disponujú oprávneniami a prerogatívami moci vo svojom územnom obvode, a to sa prejavuje najmä v prijímaní všeobecne záväzných nariadení. V prípade akceptovania premisy, že územná samospráva predstavuje istú štvrtú moc v štáte, je nutné akceptovať, že táto moc má svoju integritu, avšak aj obmedzenú nezávislosť, špecifikovaný rozsah ustanovených práv a povinností, pričom sleduje aj zabezpečenie istého okruhu právom chránených záujmov, najmä ochranu verejného záujmu a subjektívnych práv osôb. Odhliadnuc od uvedeného, územná samospráva zatiaľ nespĺňa kritériá viažuce sa k výkonnej, súdnej a zákonodarnej moci. Pritom je však dôležité upozorniť, že existencia územnej samosprávy je dôsledkom sebalimitácie štátu v prospech územnej korporácie a v rámci systému trojdelenia moci sa vymedzila ako osobitný typ moci, presahujúci do jej ostatných zložiek. Tým sa potvrdzuje etablovanie územnej samosprávy v podmienkach štátu a reprezentatívnej demokracie. Súčasné postavenie územnej samosprávy vychádza aj z historického vývoja, ktorý spôsobil jej mimoriadnu variabilitu a viedol k jej posilneniu, ako aj k stabilizácii princípov demokracie, ekonomickej efektívnosti, účinnosti a transparentnosti.
K právu darcu domáhať sa vrátenia daru v optike judikatúry
(Západočeská univerzita v Plzni, 2025) Dolíhalová, Miroslava
Darovanie predstavuje pomerne frekventovaný inštitút, ktorý sa dotýka širokého okruhu subjektov, ide totiž o obvyklý spôsob, ako previesť na inú osobu vlastnícke právo. Teda predmetom darovania môže byť akákoľvek vec za predpokladu, že je prevoditeľná. Aby nebolo možné tento predmet darovania zameniť, musí byť vymedzený dostatočne určito. Darovanie, ako právny úkon upravený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj ako „OZ“), sa uskutočňuje prostredníctvom darovacej zmluvy. Preto, ak darca darovacou zmluvou prevedie vlastníctvo na obdarovaného, je nutné si uvedomiť, že darca týmto právnym úkonom stráca všetky vyššie uvedené oprávnenia, ktoré mu z vlastníckeho práva vyplývali a po tomto prevode už nemôže nijakým spôsobom ovplyvňovať ďalší právny osud predmetu vlastníctva. Je veľmi dôležité, aby si tieto právne následky uvedomil každý darca. Po darovaní sa totiž môže darca domáhať vrátenia daru len v jednom prípade ustanovenom v ustanovení § 630 OZ, podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Cieľom príspevku je analyzovať aktuálnu právnu úpravu možnosti vrátenia daru v optike súdnej judikatúry s akcentom na hrubé porušenie dobrých mravov. Autorka zároveň poukazuje aj na úvahy v intenciách de lege ferenda v súvislosti s pripravovanou rekodifikáciou súkromného práva v Slovenskej republike.
Pokračovací a hromadný trestný čin: aplikačné výzvy a riešenia v trestnoprávnej praxi
(Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2025) Fodor, Attila
Príspevok sa zameriava na dva významné trestnoprávne inštitúty – pokračovací a hromadný trestný čin. Tieto inštitúty predstavujú špecifické spôsoby páchania trestnej činnosti, ktoré majú svoje pevné zakotvenie v Trestnom zákone. V aplikačnej praxi však často vznikajú problémy s ich správnym použitím na konkrétne prípady. Preto je potrebné najskôr oba inštitúty objasniť z právno-teoretického hľadiska a následne upriamiť pozornosť na vybrané situácie, ktoré môžu v praxi spôsobovať komplikácie. Tieto situácie je vhodné detailne analyzovať a ponúknuť na ne vhodné riešenia, ktoré by prispeli k efektívnejšej aplikácii uvedených inštitútov v právnej praxi.
Vplyv zákona č. 40/2024 Z. z. na trestný čin krádeže a priestupky proti majetku
(Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2025) Balážová, Martina
Príspevok sa zaoberá vplyvom zákona č. 40/2024 Z. z. na legislatívne vymedzenie trestného činu krádeže podľa § 212 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Cieľom príspevku je poukázať na dopad predmetnej novelizačnej úpravy na páchateľov vybraného trestného činu vo vzťahu k zákonnému ustanoveniu majetkového deliktu v kontexte § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Možnosť zamestnanca domáhať sa neplatného skončenia pracovného pomeru, ak sám inicioval jeho skončenie
(Univerzita Karlova v Praze, 2024) Švec, Marek; Mészáros, Peter
V dôsledku realizácie faktického postupu zamestnávateľa, ktorý zvažuje skončenie pracovných pomerov zamestnancov, ale nedisponuje žiadnym právne aprobovaným dôvodom pre jeho skončenie, sa v aplikačnej praxi už dlhodobo vyskytujú prípady, kedy zamestnanci samy radšej ukončia pracovný pomer, aby sa vyhli alebo zastavi li často šikanózne konanie zo strany zamestnávateľa alebo vedúcich zamestnancov. V tomto ohľade nie je popisovaný postup novinkou.

Prehliadať

Posledné príspevky